Zaspomínajme si na staré školské časy

Ďalšia výstava v múzeu vás vráti do čias, keď boli školopovinní aj vaši dedkovia a babičky

V múzeu v Moravskom Lieskovom prebieha výstava, ktorá nám umožní aspoň na chvíľu vrátiť sa do čias, keď sme drali školské lavice.

Čítať, písať, ba i krát...: V prvej miestnosti sa nachádza množstvo učebníc z rôznych období, najstaršie dokonca ešte v maďarčine. Isto poteší pohľad na prvácke knihy, vďaka ktorým sme sa naučili čítať a písať.

Knihy i zošity: Nechýbajú ani učebnice hudobnej výchovy, chémie, prírodopisu, zemepisu, dejepisu, občianskej výchovy...Viaceré z nich pochádzajú ešte z medzivojnového obdobia. Svoje zastúpenie tu majú i zošity, slovníčky, herbár, písomka, ťahák, čitateľský denník. V starých písankách môžeme obdivovať úhľadné písmo i pekné obrázky. V predposlednej izbe vynikajú výkresy, doplnené pomôckami na výtvarnú výchovu.

Historické učebné pomôcky: Pod oknom stojí staručká školská lavica so stoličkami, na nej stojan na knihy, peračníky z dreva, kalamár, atrament, perá, ceruzky, pravítka...

Telesná výchova a šport: Kdeže sú tie časy, keď sme cvičili v jednotnom telocvičnom úbore? Chlapci nosili biele tielka, červené trenírky a biele tenisky, dievčence zasa biele tričká s krátkym rukávom, modré trenírky a biele cvičky. Plnili sme jednotlivé športové disciplíny BPPOV („Buď pripravený k práci a obrane vlasti“), najzdatnejší získali odznaky. Obľube sa tešila spartakiáda, ktorú sme v škole ako žiaci cvičili. Najlepší mali šancu postúpiť až do Prahy. Túto výnimočnú športovú udalosť pripomínajú dva dievčenské spartakiádne dresy, stuha a fotografie.

Pamätníky a oznámenia: Spomínate si na pamätníčky, do ktorých sme si navzájom so spolužiakmi kreslili a písali veršíky s venovaním? Blížiace sa skúšky dospelosti sme dávali na vedomie zaslaním maturitného oznámenia v malej obáločke. Medzi vystavenými dominuje jedno výnimočné – od speváčky Evy Márie Uhríkovej.

Keď žiarila šatka pionierska: K rokom školopovinným nesporne patrila i PO SZM. Najskôr sme sa stali iskričkami, potom pioniermi, na strednej škole členmi SZM – zväzákmi. Spomienky na tieto časy v nás vyvolá pohľad na pioniersku košeľu, šatky, odznaky, preukazy, zápisníky plameňov a ciest.

Hodnotenie vedomostí: Študijné výsledky zostali zaznamenané v žiackych či učňovských knižkách, výučných a tovarišských listoch, na vysvedčeniach. Titulom najstarší exponát výstavy sa hrdí vysvedčenie šusterského tovariša Štefana Žákovica pochádzajúce z roku 1885. Zaznamenávali sa v ňom aj identifikačné údaje hodnoteného – miesto narodenia, príslušnosť, stav, viera, vek, postava, tvár, vlasy, oči, nos. Maďarské z roku 1913 patrilo Štefanovi Švehlovi a potvrdzuje, že absolvoval povinnú školskú dochádzku v školských rokoch 1907/1908 – 1912/1913. Nájdeme tu rôzne druhy vysvedčení – polročné, výročné, priepustné, frekventačné, vysvedčenie dospelosti, ba i z vojenskej akadémie. Aké predmety hodnotili vtedy v školách? Patrili k nim náboženstvo, občianska náuka a výchova, vyučovací jazyk, čítanie, mluvnica a pravopis, sloh, prvouka ,vlastiveda, zemepis, dejepis, prírodopis, prírodospyt, počty s náukou o tvaroch meričských, kreslenie, písanie, spev, telesná výchova, ručné práce chlapecké, ručné práce dievčenské s náukou o domovom hospodárstve...

Múzeum (dnes Dom ľudovej kultúry) v Moravskom Lieskovom vzniklo pred dvadsiatimi rokmi pri príležitosti 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Nachádza sa v priestoroch bývalého stoličného domu, ktorý v r. 1821 vyhorel. V r. 1827 budovu odkúpila evanjelická cirkev a zriadila v nej faru. Po vybudovaní novej fary v r. 1931 v týchto priestoroch sídlila pošta s bytom pre poštmajstra. V 70. rokoch 20. storočia postavili v obci novú poštu. V byte zostal bývať poštmajster s rodinou. Po ich smrti budova začala chátrať. V r. 1998 dva týždne pred oslavami 600. výročia obce začali dôchodcovia s rekonštrukciou budovy a zriadením múzea. Dokázali to do osláv za neuveriteľne krátky čas.
Vo vonkajších priestoroch sa nachádza poľnohospodárske náradie. Prvá veľká miestnosť je venovaná spracovaniu a úprave plátna a odevu. V druhej veľkej miestnosti je zariadená sedliacka izba s výstavou kroja. V nasledujúcej malej miestnosti sa nachádzajú kuchynské nádoby a náradie. V poslednej najmenšej miestnosti (bývalej farskej kancelárii) sú vystavené fotografie a dokumentačný materiál o významných osobnostiach pôsobiacich v obci. V múzeu si môžete vypočuť sprievodné slovo, ktoré pre obec Moravské Lieskové nahral herec Josef Abrhám. Je vnukom evanjelického kňaza a dramatika Jozefa Hollého (1879 - 1912), ktorý pôsobil v našej obci v r. 1903 - 1912. K jeho najznámejším divadelným hrám patria Márnotratný syn, Amerikán, Geľo Sebechlebský a Kubo.
Najnovším exponátom je pracovný stôl Jozefa Hollého, ktorý nám darovala manželka jeho vnuka režiséra Martina Hollého ml.
V našej obci sú okrem Jozefa Hollého s manželkou pochovaní i jeho potomkovia:
- dcéra - textilná umelkyňa, dramatička a scenáristka - nár. umelkyňa Elena Holéczyová,
- syn - herec a divadelný režisér - Martin Hollý st.,
- vnuk - filmový a televízny režisér - zasl. umelec Martin Hollý,
- zať - lekár a spisovateľ - Ervín Holéczy (pseudonym Peter Zván).